Na konci roka 2023 svet vyzeral, že sa dokázal vyrovnať s démonom inflácie, ktorej negatívne dôsledky nielen znížili kúpnu silu ľudstva, ale zároveň spomalili globálny dopyt a tým aj hospodársky rast. Inflačné mole výrazne nahlodali peňaženky spotrebiteľov, no so spomaľujúcim sa dopytom a hospodárskym rastom potemnela aj budúcnosť tržieb firemného sektora.

Vedľajším účinkom klesajúceho dopytu spotrebiteľov bolo, že tlak na rast cien sa výrazne zmiernil, čo sa v inflačných číslach prejavilo tak, že cenová hladina v eurozóne v novembri stúpla o 2,4 % a v Amerike o 3,1 %. To boli jasné náznaky toho, že svet sa dostáva do normálu, a preto aj očakávania investorov naznačovali, že so zmiernením dynamiky rastu cien začnú aj úrokové sadzby vo svete klesať.

No potom sa z hlavných námorných prieplavov sveta náhle vynorili hrozby. Prvá súvisí s klimatickou zmenou, ktorá výrazne obmedzila intenzitu medzinárodnej lodnej dopravy cez Panamský prieplav, a druhá súvisí s pirátskymi útokmi Húsíov na lode v Suezskom prieplave.

Kombinácie týchto faktorov spoločne s vyprchaním bázického efektu vysokej dynamiky rastu cien v minulosti spôsobili, že inflácia opätovne nabrala dych. No niektoré z týchto faktorov nie sú len hrozbou pre cenovú stabilitu, ale aj novým bezpečnostným rizikom.

Problémy Panamského prieplavu

Kým Suez sužujú piráti, problémy s prieplavom v Paname majú globálny charakter.

Priama príčina zníženia kapacity panamského kanála súvisí s nízkym stavom vodnej hladiny jazera Gatún, ktorého zásobáreň vody slúži ako žriedlo transoceánskych stavidiel pri plavbe lodí.

Odborníci v Smithsonovom inštitúte pre tropický výskum, ktorý monitoruje klímu v regióne, už zaznamenali postupnú zmenu počasia a prišli na príčiny toho, ako sa rušia staré axiómy a spochybňuje sa budúca životaschopnosť jednej z najdôležitejších obchodných ciest na svete.

Za posledný rok, keď región trpel deficitom zrážok, sa spomalil priechod Panamským prieplavom a v zálive sa zväčšil rad tankerov čakajúcich na prejazd. Odborníci teraz varujú, že situácia sa ešte zhorší, a tvrdia, že dôsledky obmedzenia Panamského prieplavu by mohli byť citeľné na celom svete.

Panamský prieplav, tepna globálneho obchodu

Kanál spája Atlantický oceán s Tichým oceánom a po otvorení v roku 1914 priniesol revolúciu v celosvetovej lodnej doprave, pretože odstránil potrebu obchádzať nebezpečný južný cíp Južnej Ameriky a skrátil cestu o viac ako 13-tisíc kilometrov. V roku 2022 ním preplávalo viac ako 14-tisíc lodí, ktoré prepravovali palivo, obilie, minerály a tovar z tovární vo východnej Ázii k spotrebiteľom v New Yorku a ďalej. Cez prieplav sa prepravuje viac ako 40 % spotrebného tovaru, s ktorým sa obchoduje medzi severovýchodnou Áziou a východným pobrežím USA.

Na cestu sa lode – niektoré z nich dlhé až 350 metrov – dostávajú cez úzku vodnú cestu a cez sériu stavidiel. Cestou lode vystúpia viac ako 26 metrov nad hladinu mora do umelo vytvoreného jazera Gatún. Na druhej strane kanála sa proces obráti a lode klesnú na úroveň mora cez ďalšiu sériu stavidiel a potom opustia kanál na druhej strane kontinentu.

Systém plavebných komôr je závislý od sladkej vody z jazera Gatún a ďalšej neďalekej nádrže. Každá loď, ktorá prejde kanálom, spotrebuje 200 miliónov litrov vody, z ktorej väčšina potom odtečie do mora. Tie isté zdroje zásobujú vodou aj viac ako polovicu zo 4,3 milióna obyvateľov Panamy, čo núti správcov vyvažovať požiadavky medzinárodnej lodnej dopravy s potrebami miestnych obyvateľov.

Po desaťročia to bol zriedkavý problém. Panama je jednou z najvlhkejších krajín na svete a prieplav a okolité jazerá žiadnym nedostatkom vody netrpeli. V roku 2023 však nedostatok zrážok, ktorý ešte zhoršil meteorologický jav El Niño, viedol k poklesu hladiny vody v jazere Gatún.

No spotreba vody potrebná na plavbu Panamským prieplavom v kombinácii s požiadavkami miestneho obyvateľstva spôsobili, že jazero čelí nedostatku vody. Denne mu chýbajú zhruba tri miliardy litrov vody. Hladina vody v jazere Gatún sa v súčasnosti blíži k najnižšiemu bodu, aký bol kedy zaznamenaný počas obdobia dažďov, čo prinútilo Panamský prieplavový úrad, ktorý spravuje vodnú cestu, obmedziť počet prechádzajúcich plavidiel.

Obmedzenia Panamského prieplavu

Za normálnych okolností má Panamský prieplav kapacitu 36 lodí denne.

Keďže však vody ubúda, správa prieplavu znížila tento počet na 18 plavidiel denne.

Vplyv tohto obmedzenia na medzinárodnú lodnú dopravu nebol nikdy taký vážny. Tí, ktorí sa spoliehajú na túto trasu, nemajú žiadne alternatívy. Môžu čakať až niekoľko týždňov, kým im bude umožnený prejazd kanálom, zaplatiť až štyri milióny dolárov, aby sa dostali na začiatok poradia, alebo urobiť to, k čomu boli nútené mnohé lodné spoločnosti, a úplne sa vyhnúť trase, čím sa ich cesta predĺži o niekoľko dní alebo týždňov.

Každá z týchto možností prináša obchodníkom vážne finančné náklady a niektorí prevádzkovatelia varovali, že v dôsledku oneskorenia sa môže stať, že niektoré tovary, ktoré sa prepravujú z Číny, nebudú na trhu v Amerike a Európe dostupné načas.

Dvojitý úder Panamy

Po útokoch na najrušnejšiu obchodnú trasu na svete v Červenom mori sa mnohé spoločnosti úplne vyhýbajú Suezskému prieplavu a obmedzenia v Panamskom prieplave len zvýšia tlak na globálne dodávateľské reťazce. To všetko sa deje práve v čase, keď sa vlády a centrálne banky na celom svete snažia skrotiť infláciu.

Riziká pre obchodníkov nie sú len finančné. Odborníci na lodnú dopravu varujú, že s rastúcim počtom plavidiel čakajúcich pri vstupe do kanála rastie nebezpečenstvo vážnej nehody. Niektoré lode budú čakať až dva týždne, zakotvené na mori na oboch stranách prieplavu, a dochádza im miesto. To spôsobuje problémy plavidlám, ktoré nemôžu nájsť bezpečné miesto na zakotvenie.

Nedostatok miesta na kotvenie pre obrovské lode, naložené stovkami tisíc ton nákladu alebo naplnené miliónmi barelov ropy, predstavuje obrovské riziko nehôd, najmä v zlom počasí. No situácia sa pravdepodobne v priebehu roka 2024 len zhorší. Východiskom je dažďová sezóna, ktorá sa začne až koncom mája a zásoby vody vytvorí tiež len postupne.

Na konci marca alebo začiatkom apríla je očakávaná hladina jazera Gatún najnižšia v histórii. To pravdepodobne povedie k ďalšiemu zníženiu kapacity prepravy Panamským prieplavom. Panamské obdobie sucha sa počas klimatického fenoménu El Niño začína skôr ako zvyčajne, takže zásobáreň vody v jazere Gatún dostane dvojitú ranu. Správny orgán Panamského prieplavu uviedol, že táto predpoveď sa zhoduje s jeho vlastnými prognózami a že by mohol zvážiť ďalšie obmedzenia pre plavidlá.

Víťazstvo človeka či prírody

Napriek tomu, že október 2023 bol podľa dlhodobých zrážkových modelov polovicou obdobia dažďov, bol najsuchší od roku 1950, pričom spadlo o 41 % menej zrážok ako zvyčajne. Panamský prieplav a krajina čelia výzve nadchádzajúceho obdobia sucha s minimálnou zásobou vody, ktorá musí zaručiť zásobovanie viac ako polovice obyvateľstva a zároveň zachovať priechodnosť plavebného kanálu.

Otázkou nielen pre úradníkov riadiacich Panamský prieplav, ale aj obchodníkov prepravujúcich miliardy ton nákladu a predovšetkým pre milióny ľudí, ktorí sú závislí od zásob vody v Gatúnskom jazere, je, či je súčasný nedostatok vody len jednorazovým výkyvom spôsobeným klimatickým fenoménom El Niño alebo je to predzvesť niečoho ešte horšieho, čo ešte len príde.

V minulosti sa nedostatok zrážok v dôsledku udalostí El Niño zopakoval v priemere raz za 20 rokov. Za posledných 26 rokov je to však už tretí veľký deficit zrážok. Zdá sa teda, že niečo mení zrážkové pomery.

Odborníci už roky varujú, že meniaca sa klíma bude mať ďalekosiahle dôsledky na globálne dodávateľské reťazce a systémy, ktoré ich riadia.

Stavby ako Panamský prieplav sú zázrakmi moderného sveta. Sú to doslova totemy inžinierskych zázrakov, ktoré sa zaslúžili o urýchlenie hospodárskeho rozmachu v 20. storočí, o zvýšenie životnej úrovne na celom svete a o revolúciu v oblasti technológií, zdravotnej starostlivosti a spotrebiteľskej kultúry. No vo svetle týchto udalostí sa zdá, že svet, v ktorom človek zvíťazil nad prírodou, sa končí. Žiadne skrotenie prírody sa nekoná. S rastúcimi teplotami a so zvyšovaním hladiny morí sa všetky tieto predpoklady rúcajú ako domino.

Nová éra kolektívnej obrany

Udalosti v Suezskom prieplave sú jasným varovaním, že svet vstupuje do novej éry kolektívnej obrany. A práve rok 2024 môže byť tým zlomovým bodom. Jedna z najdôležitejších obchodných tepien sveta v Červenom mori sa stáva príliš riskantnou na plavbu, pričom nové útoky zasahujú lode vlastnené Američanmi napriek odvetným leteckým útokom vojenských síl USA a Spojeného kráľovstva. Aktivitu vyvíjajú aj iránske Revolučné gardy, ktoré odpálili balistické rakety a ozbrojené bezpilotné lietadlá na letisko Erbil v severnom Iraku, kde sú umiestnené americké a ďalšie medzinárodné vojenské sily.

„Je čas, aby všetky spojenecké a demokratické krajiny na celom svete zabezpečili rast svojich výdavkov na obranu,“ vyhlásil britský minister obrany Grant Shapps v Londýne. „Ako sme už hovorili, éra mierovej dividendy sa skončila. O päť rokov by sme sa mohli pozerať na divadelné predstavenie, do ktorého budú zapojené Rusko, Čína, Irán a Severná Kórea.“

V dôsledku toho Británia vyšle približne 20-tisíc vojakov, aby viedli najnovšie cvičenie NATO Steadfast Defender, ktoré predstavuje jedno z najväčších nasadení vojenskej aliancie od konca studenej vojny.

„Nachádzame sa na úsvite novej éry,“ pokračoval Shapps. „Berlínsky múr je už len vzdialenou spomienkou a my sme sa dostali z povojnového do predvojnového sveta. Éru idealizmu nahradilo obdobie tvrdého realizmu. Dnes naši protivníci usilovne obnovujú svoj arzenál. Starí nepriatelia znovu ožívajú. Formujú sa noví nepriatelia. Bojové línie sa prekresľujú. Tanky sú doslova na európskom ukrajinskom trávniku. A svetový poriadok sa otriasa v základoch.“

Z bezpečnostného hľadiska stojí svet na križovatke – či sa podvolíme moru problémov, alebo urobíme všetko pre to, aby sme nebezpečenstvo odvrátili. „Som presvedčený, že v skutočnosti to nie je žiadna voľba. Ak chceme zaručiť naše slobody, musíme byť pripravení,“ doplnil britský minister obrany Shapps.

Svet čelí ťažkým časom a zbrojeniu

Aj preto Američania spolu s Britmi vyzývajú na zvýšenie výdavkov na obranu. Táto výzva prichádza v čase, keď sú mnohé západné ekonomiky pod veľkým tlakom. Verejné výdavky vlád v čase zúriacej pandémie vo svete prudko stúpli. Odhadom sa zvýšili až o 25 % globálneho HDP. No a keď centrálne banky sveta následne v reakcii na vysokú infláciu zvýšili úrokové sadzby, razom sa rozpočtové výdavky na refinancovanie tejto obrovskej masy dlhu výrazne zvýšili.

Európske krajiny sa v posledných niekoľkých desaťročiach dokázali ako-tak uskromniť. Rozpočtové pravidlá Európskej únie im neumožňovali flagrantne porušovať princípy obozretného hospodárenia s verejnými financiami. To všetko vďaka tomu, že bezpečnostným dáždnikom pre Európu bola Amerika. To európskym krajinám umožnilo presmerovanie finančných prostriedkov do oblastí, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie a infraštruktúra. Zvyšovanie daní na financovanie rastúcich rozpočtových výdavkov by bola predsa politická samovražda.

No zabezpečiť bezpečnosť námornej prepravy v Suezskom prieplave, kde sú terčom raketových útokov najmä americké a britské plavidlá, bude vyžadovať permanentnú vojenskú prítomnosť veľmocí a tá môže byť politicky vratká. V novembri sa totiž v Spojených štátoch amerických konajú prezidentské voľby a v prípade víťazstva exprezidenta Donalda Trumpa je rozširovanie vojenskej pomoci mimo amerického teritória nepravdepodobné. Donald Trump je jediným prezidentom za posledných sto rokov, za ktorého éry Američania priamo nevstúpili do vojenského konfliktu. Dokonca sa po dvoch dekádach neslávne stiahli z Afganistanu.

Bez ohľadu na to je nepravdepodobné, že by Trump nariadil znižovanie výdavkov na obranu, ktoré sa, naopak, od roku 2016 pravidelne navyšujú.

Autor: Autor článku je externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch.