Investovanie je aj voľbou medzi jednorazovou investíciou a pravidelne sa opakujúcou investíciou. Každý prístup má svoje výhody aj nevýhody.

Pokiaľ sa rozhodnete vydať na cestu investora, musíte riešiť viacero otázok. A nie je to len otázka, do čoho investovať. Jednou z dôležitých otázok, obzvlášť ak disponujete vyššou sumou peňazí, je, kedy, resp. ako často investovať. Odpoveď v podstate spočíva vo voľbe medzi dvomi hraničnými možnosťami. Na jednej strane okamžitá, a teda jednorazová investícia a na druhej strane postupná a pravidelne sa opakujúca investícia. Ale ktorý prístup zvoliť, ak je reč o akciovej investícii? Ktorý prístup je lepší?

Skôr než sa dopracujeme k odpovedi, spomeniem jednu dôležitú podmienku. Oba zmienené prístupy predpokladajú dlhší investičný horizont. Veď ak viete, že peniaze budete potrebovať už o rok či dva, je rozumnejšie sa investovaniu do rizikovejších aktív úplne vyhnúť. Prípadný pokles hodnoty investície nebudete mať kedy dobehnúť. Pri krátkom časovom horizonte je prioritou obmedzenie rizika a nie naháňanie výnosu. Takže vhodnejšie je využiť napríklad termínovaný vklad, prípadne kratšie dlhopisy držané do splatnosti od silného emitenta. Pozrime sa však už na zúbky tak jednorazovej investícii, ako aj pravidelnej investícii pri spomínanom dlhodobom horizonte.

> Jednorazová investícia – čas na trhu, nie časovanie trhu

Jednorazová investícia sa môže javiť ako pokus o správne načasovanie vstupu do pozície. Veď asi každému by sa páčilo kúpiť niečo na cenovom dne a potom predať na cenovom vrchole. To je však skôr zidealizovaná predstava investovania. Keď mám dostatočne dlhý investičný horizont, potom zhodnotenie investície nezáleží ani tak na načasovaní nákupu, ale skôr na čase na trhu. To znamená, ako dlho som zainvestovaný v danej pozícii. A keďže akciové trhy majú tendenciu dlhodobo rásť, výhodou jednorazovej investície je skoršia expozícia na rastúce trhy. Aj keby práve po nákupe trh zamieril nadol, pri dlhodobom pohľade to bude pravdepodobne len krátka epizóda.

Zoberme si napríklad index S&P 500 po druhej svetovej vojne, resp. od roku 1946 do 2023. V jednotlivých kalendárnych rokoch dosiahol index kladné hodnoty celkového zhodnotenia (t. j. vrátane dividend) zhruba 3,5-krát častejšie ako záporné hodnoty. A zároveň priemerný ročný rast indexu bol takmer dvojnásobný ako absolútna hodnota priemerného ročného poklesu. Alebo z iného pohľadu, na akomkoľvek 10-ročnom horizonte bola dosiahnutá záporná výkonnosť len veľmi výnimočne. A na 15-ročnom horizonte už zápornú výkonnosť nenájdete vôbec.

> Pravidelná investícia – priemerovanie nákladov

Investície však môžu predsa len občas aj klesať. A riešenie pre nesprávne načasovanie vstupu na trh pre tých, ktorí vnímajú prípadný pokles investície ako problém, je naporúdzi. Práve pravidelná investícia pomáha eliminovať riziko nesprávneho načasovania, resp. riziko negatívneho vývoja v krátkom časovom horizonte. Inak povedané, tento prístup môže rozprestrieť investičné riziko v čase podľa vývoja trhu. Niekedy síce nakupujem drahšie, ale inokedy zase lacnejšie. Priemerujem svoje nákupy. Stojí za zmienku, že vďaka tejto minimalizácii vplyvu zlého načasovania vstupu môže pravidelné investície robiť samotné investovanie psychologicky ľahšie.

Námietkou voči pravidelnému investovaniu je, že k nákupom dochádza aj v situácii, keď sú akciové trhy fundamentálne drahé. To je síce pravda, ale samotné vysoké ocenenie ešte neznamená, že musí dôjsť k poklesu trhov, tie môžu ešte dlhý čas ďalej rásť či ísť do straty. Dá sa však na to pozrieť z opačnej strany. Keď je ocenenie akciových trhov, naopak, lacné, stojí za úvahu dočasne navýšiť (pokiaľ má investor voľné prostriedky) objem nových investícií.

Jedna technická poznámka. Pri opakovaných (a teda logicky skôr menších) investíciách je dobré dať si pozor na poplatky. Veď pri nízkych investovaných sumách môžu investora vyjsť poplatky v relatívnom vyjadrení naozaj draho. Napríklad poplatok 5 EUR sa sám osebe nezdá vysoký, ale 5 EUR z investície 100 EUR je až 5 percent...

> Voľba závislá od reálnej situácie

Ktorý prístup si teda vybrať?

Nuž, voľba medzi jednorazovou alebo pravidelnou investíciou závisí od viacerých parametrov. Tými dôležitými sú: dostupný kapitál, mentálne nastavenie investora a cenová volatilita nástroja.

Dostupný kapitál – keď zdedíte veľkú sumu či predáte byt, budete pod tlakom zainvestovať čím skôr. Veď „parkovať“ na dlhší čas veľkú sumu peňazí len tak na bežnom účte v banke nie je práve rozumné riešenie. Na druhej strane, väčšine ľudí sa finančné prostriedky na investovanie „zbierajú“ postupne (najmä úspory z platu), takže prirodzene aj investovať budú viac-menej priebežne. Neplatí však mýtus, že na investovanie na finančnom trhu potrebujete mať najprv veľký balík peňazí. Pravdou je, že začať sa dá aj s naozaj malými sumami.

Mentálne nastavenie investora – je prirodzenou obavou človeka investovať naraz veľkú sumu. Pri zlom načasovaní vstupu do pozície môže dôjsť k výraznému prepadu hodnoty investície, čo každý znáša inak. Každý má iné vnímanie rizika. Pokiaľ však investor má obavu investovať, možno bude problém skôr v príliš rizikovej podobe investície, ktorá nezodpovedá rizikovému profilu investora.

Cenová volatilita nástroja – ak by cena investície kontinuálne rástla, dáva zmysel investovať čím skôr všetko, čo máte k dispozícii. A nezmeškať tak tento rast. Realita však nejakú tú volatilitu, a teda poklesy, prináša. Jednako, pokiaľ by sme sa sústredili len na akciové investície, história nás učí (ako sme si už ukázali), že akciové trhy dlhodobo rastú a poklesy boli (doteraz) len dočasné prerušenia rastúceho trendu.

Ako vidno, jednorazové, ale aj pravidelné investovanie má svoje výhody a nevýhody. Nie je to však jednoznačná odpoveď na otázku, ktorá stratégia je výkonnejšia. Čo hovorí reálna prax? Úspešnosť jednorazovej investície, ako i pravidelných investícií na historických údajoch ukazujú grafy.

Graf číslo 1 zobrazuje celkovú výkonnosť investície do akciového indexu S&P 500 (t. j. vrátane reinvestície dividend), a to kumulatívne vždy na 10-ročnom kĺzavom horizonte od roku 1973 do konca roka 2023, čiže celkovo 51 rokov, a to na základe koncomesačných dát. Sivá krivka predstavuje výkonnosť pravidelných investícií (t. j. rovnakú sumu, napr. 1 000 USD) na začiatku každého mesiaca vždy počas 10 rokov, resp. 120 mesiacov. Bordová krivka predstavuje zhodnotenie jednorazovej investície (napr. 120 000 USD, keďže 1 000 * 120 = 120 000) uskutočnenej vždy na začiatku príslušného 10-ročného obdobia (napr. začína sa výkonnosťou ku koncu decembra 1982, keď investícia bola uskutočnená v januári 1973). A graf číslo 2 zobrazuje rozdiel zhodnotenia medzi oboma stratégiami. Na doplnenie, výpočet oboch výkonností abstrahuje od akýchkoľvek daní a poplatkov.

Oba grafy jasne zobrazujú, že jednorazová investícia bola jednoznačne úspešnejšou stratégiou. Dočasnú výnimku reprezentovali len situácie, keď jednorazová investícia bola uskutočnená blízko vrcholu akciového indexu S&P 500 (či vrcholu bubliny, ak chcete), po ktorom nasledoval trvalejší pokles indexu. Išlo najmä o investíciu počas rokov 1999 až 2000 (dot-combublina) s výsledkom v rokoch 2009 až 2010 (v roku 2009 bolo dosiahnuté dno prepadov akciových trhov v rámci finančnej krízy). V tejto perióde malo pravidelné investovanie navrch, keďže investície sa robili postupne na klesajúcom trhu. Na druhej strane však treba poznamenať, že pravidelné investovanie počas celého obdobia 50 rokov poskytuje menej volatilný vývoj. A teda pre niekoho aj pokojnejší spánok, čo rozhodne nie je na zahodenie.

> Úročenie voľnej likvidity

Dalo by sa namietať, že na úplne objektívne porovnanie by výkonnosť stratégie pravidelného investovania mala byť navýšená aj o zhodnotenie voľnej likvidity ešte len čakajúcej na postupné zainvestovanie do indexu S&P 500. Mohlo by to byť úročenie bežného účtu alebo krátkodobého termínovaného vkladu. Takýto prístup by, pochopiteľne, zhodnotenie pravidelnej investície o niečo zlepšil v závislosti od výšky úročenia. Aké by teda boli takto upravené výsledky?

Keďže nie je ľahké dostať sa k časovému radu konkrétnych úrokových sadzieb (napr. úročenie bežného účtu v USD) za vyše 50 rokov, vo výpočte bola použitá dolná hranica rozpätia základnej úrokovej sadzby FED-u (aktuálne 5,25 % p. a.). Mávnime rukou nad skutočnosťou, že táto kľúčová sadzba asi nadhodnocuje pozitívny efekt úročenia voči realite bežného účtu či krátkych termínovaných vkladov.

Od roku 2002 až po 2023 boli úrokové sadzby relatívne nízke a od roku 2009 dokonca v podstate nulové (s krátkou výnimkou v rokoch 2017 – 2019), takže prínos úročenia voľných zdrojov na tomto horizonte bol zanedbateľný. Od roku 1991 po rok 2001 už bolo úročenie vyššie, ale stále neprekročilo v priemere 5 % p. a. Pri skúšobnom výpočte pridalo úročenie voľných zdrojov za 10-ročné obdobie v rokoch 1992 až 2001 k výkonnosti pravidelného investovania zhruba 50 percentuálnych bodov. To síce nie je málo, ale výkonnosť jednorazovej investície (237 %) v danom období vysoko prevyšovala výkonnosť pravidelnej investície (82 %), takže tento náskok by sa len zmiernil, ale neotočil. Iná situácia však bola začiatkom nášho sledovaného obdobia, čiže od roku 1973. Najmä v rokoch 1978 až 1985 bolo úročenie na dnešné pomery naozaj vysoké, veď priemer dokonca vykukoval nad 10 %. Pri skúšobnom výpočte úročenie voľných zdrojov za 10-ročné obdobie v rokoch 1973 až 1982 pridalo k zhodnoteniu pravidelného investovania vyše 80 percentuálnych bodov. A iba v tomto období sa pozície už menia. Na rozdiel od pôvodného stavu, čiže vyššej výkonnosti jednorazovej investície, by v prípade zarátania úročenia voľných zdrojov už zhodnotenie jednorazovej investície začiatkom osemdesiatych rokov, naopak, ťahalo dočasne za kratší koniec v porovnaní s pravidelným investovaním.

Efekt úročenia voľných zdrojov je možné zhrnúť tak, že síce prináša dodatočný príjem, ale celkový obrázok výhodnosti jednorazovej investície voči pravidelnej investícii sa nezmenil. Výnimkou je len obdobie zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, keď úročenie prevyšovalo 10 % ročne. Vtedy úrokové sadzby víťazili nad zhodnotením indexu S&P 500.

Netreba zabúdať ani na fakt, že úročenie voľných zdrojov je tak trocha umelá podmienka. Pravidelná investícia je často „vynútená“, keď investor investuje zdroje, ktoré dokáže ušetriť len postupne mesiac čo mesiac, napríklad zo svojho platu, nemá k dispozícii celú sumu na začiatku. A na toto je pravidelné investovanie ako stvorené. Alebo poznáte niekoho, kto by sa náhle dostal k vysokej sume peňazí (povedzme niečo zdedil) a potom by ju pravidelne mesiac čo mesiac rozinvestovával 10 rokov? Sotva. V reálnom svete by väčšina sumy smerovala do investícií hneď počas niekoľkých prvých mesiacov.

Úplne na záver jeden dôležitý bod. Či už ide o pravidelné investovanie, alebo o jednorazovú investíciu, oba prístupy vyžadujú dôležitý predpoklad. A tým je výber vhodného investičného titulu. Možno máte svoju obľúbenú firmu. Ale aj úžasná firma sa môže po rokoch zmeniť na zlú investíciu. Preto je výber jedného či iba zopár akciových titulov do portfólia tak trocha rizikom. Rozumným riešením pre väčšinu investorov je diverzifikované portfólio v podobe nízkonákladového ETF.

Ing. Pavol Ondriska
produktový manažér